Viete, čo robí náš mozog, keď mu povieme „tento sprint zvládneme bezproblémovo tak ako je naplánovaný“?
Začne zbierať dôkazy. Ale nie všetky – len tie „správne“.
„Minule sme to stihli.“ ✅ „Tím je motivovaný.“ ✅ „Tentokrát máme menej user stories.“ ✅
Čo ignorujeme? „Dvaja ľudia sú na dovolenke.“ ❌ „Nové requirements ešte nie sú jasné.“ ❌atď.
V Agile svete sú často vaše odhady „geniálne“ ako tipy na futbal – slepé, ale plné sebadôvery.
Riziká? Tie ignorujete ako nevyžiadaný spam, lebo sa nehodia do vášho dokonalého plánu. Chyby sa opakujú ako zlý vtip na rodinnej večeri, pretože priznať si ich by bolo príliš… bolestivé.
Náš mozog je ako ten kamarát, čo vám vždy hovorí, že vyzeráte skvele – aj keď máte na sebe pyžamo a vlasy ako po výbuchu.
Milé, ale nie úplne užitočné.
Najlepší Scrum Masteri, ktorých poznám, majú jednu vec spoločnú: aktívne hľadajú dôvody, prečo sa mýlia.
Lebo pravda nie je v tom, čo chceme vidieť – ale v tom, čo sa bojíme uznať.
Kedy ste sa naposledy prichytili, že ste hľadali len potvrdenie svojho názoru?
